KEĎ JE NÁŠ CHLAP VO VLASTNEJ ULITE, JE ČAS NA NAŠU SEBAREALIZÁCIU.

Všimla som si, že muži vo svojom živote potrebujú svoj vlastný priestor – pracovňu, garáž, vínnu pivnicu, jednoducho svoj nerušený svet, do ktorého majú ženy vstup zakázaný. To je čas, kedy sa chlapi venujú vlastným rýdzo chlapským aktivitám – sledujú športové prenosy, meditujú, popíjajú, blbnú s inými chlapmi, prípadne tvoria veľké projekty, teda sú vo svojom svete. Niektorým trvá toto „zakuklenie“ hodiny, niektorým dni alebo týždne a niektorí si to potrebujú dávkovať každý deň.

Pokiaľ budeme my ženy tento ich čas pre seba rešpektovať, zbavíme sa stresu z čakania, trápenia z toho, že si nás nevšímajú, nemajú nás radi a nezáleží im na nás. Toto je ale obrovská domnienka, koniec koncov to tak muži vraj majú. V prvom rade je ich práca, zabezpečenie samých seba, a až v ďalšom poradí je žena. Žena to má ale presne naopak. Na prvom mieste je pre ňu muž – rodina – ako základ, a až potom všetko ostatné…

Preto musíme trénovať trpezlivosť, ktorá je súčasne veľkou ženskou ctnosťou a kvalitou, ktorú muž dokáže oceniť. Vieme čakať, je nám to prirodzené. Čakáme 9 mesiacov, kým sa v nás vyvinie bábätko. Čakali sme na mužov v jaskyniach, kým donesú potravu, z ktorej sme pripravili pokrm pre celú rodinu. Čakávali sme, kým sa naši muži vrátia z boja, vojny. Trpezlivosť je naša záchrana v spolunažívaní a muž je za ňu nesmierne rád, je to pre neho výživa. On vie, kde je jeho jaskyňa, do ktorej sa rád vráti, a kde sa mu dostane našej podpory a tepla.

Ale kto podporí nás? Nemal by to byť práve náš muž, ktorý nás vypočuje, dá nám silu, poskytne pohladenie? Napriek našim očakávaniam to nie je celkom ON. Toto nám v plnom nasadení dá len iná žena, ktorá presne chápe, čo prežívame, lebo tým prešla sama rovnako ako jej kamarátka, sestra, mama či babička. Našou podporou sú iné ženy. Len si predstavte, aké úľavné je byť v ženskej partičke, kde sa bavíme o našich problémoch a divných stavoch pre muža takmer nepochopiteľných. Po takejto zrelej ženskej prítomnosti dostávame 240 voltov do srdca, tela, mysle. Takto nabité môžeme čakať na našich mužov, ktorí tento vyrovnaný aspekt ženy potrebujú, aby mohli naplno fungovať. Áno, aj my z toho niečo máme. Vezieme sa s ním v jeho vlaku, do ktorého sme sa rozhodli nastúpiť.

Hlavnou myšlienkou tohoto písania je, že v dobe, keď čakáme na muža, mali by sme sa sebarealizovať. Ak toto v sebe žena v nemá vyriešené, skĺzne do zbytočnosti. Milé dievčence, ženy, mám teda otázočku:

NA ČOM TERAZ PRACUJETE? VIETE ČO VÁS BAVÍ, V ČOM STE DOBRÉ A V ČOM MOŽETE BYŤ EŠTE LEPŠIE? AKÝ PROJEKT, ĽUDIA VÁS V SPOLUPRÁCI POTREBUJÚ PRÁVE TERAZ? V ČOM SA CHCETE ZDOKONAĽOVAŤ, ČO SA UČÍTE?

Toto sú totiž veci, nad ktorými by sme sa mali zamyslieť a pracovať na nich, keď náš muž trávi čas vo svojej ulite.

Jana Švarná